Stopy fotografie v Leviciach

nie je len expozícia obrazov – je to kronika zachytená svetlom,
ktorá spája minulosť so súčasnosťou.

Fotografia je viac než len obraz zachytený objektívom – je to svedectvo doby, odraz emócií a médium, ktoré uchováva spomienky. Výstava Stopy fotografie v Leviciach ponúka jedinečný pohľad na vývoj fotografickej praxe v našom meste, od jej prvých zachovaných záberov až po súčasné znovuobjavenie historických techník fotografie. Súčasťou výstavy je prednáška Marty Švolikovej "LEVICKÍ FOTOGRAFI A FOTOATELIÉRY DO ROKU 1950"

Každá vystavená fotografia nesie svoj príbeh – zachytáva architektúru, premenu ulíc, dôležité udalosti i každodenný život obyvateľov. Prostredníctvom diel miestnych fotografov mapujeme nielen technický vývoj fotografických postupov, ale aj premenu estetického cítenia a pohľadu na svet.

Pozývame vás objaviť kúzlo analógových snímok, remeselnú precíznosť klasickej čiernobielej fotografie.

Koncepcia výstavy Jozef Kucej

Pri tvorbe výstavy sa podieľali:
Tekovské múzeum v Leviciach
Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
Štátny archív v Nitre
Marta Švoliková

Jozef SEDLÁK  |  55 ZASTAVENÍ

Aktuálna výstava Jozefa Sedláka ukazuje spôsob prepojenia viacerých doteraz navzájom viac-menej nezávislých línií jeho fotografickej tvorby. Na jednej strane je tu koncept fotografie ako adresného, niekedy až tvrdého sociálneho dokumentu o spôsobe života vybraných sociálnych vrstiev, na druhej strane je tu prítomná potreba fotograficky náročnou cestou experimentu s analógovým obrazom, vnímať médium fotografie v rôznych rovinách. Jozef Sedlák je pre diváka autorom, u ktorého je takmer nemožné oddeliť ambivalenciu výtvarne štylizovaného obrazu a sociologickej semiotiky dokumentu. Výstava tak predstavuje filozoficko-technologický mix narábania s obrazom, s relevantnou informáciou o počte vystavených autorských diel ako obraznej hry. Projekt Latencia I. (2011) sprítomňuje prelínanie spomienok, uvažovanie v intenciách zmyslu, podstaty a princípov existencie tzv. latentného obrazu a metafyzických schopností fotografie. Projekt Pod tvárou (2016)je konštrukcia priestorovej fotografickej inštalácie s kombináciou digitálnych tlačí (reprodukcií latentných portrétov). 

Autor primárne nesleduje technický experiment, ale využíva ho v symbolickej rovine interakcie Božského a ľudského princípu dizajnu tváre. Projekt Farba viery (2024/2025)je programom interpretácie rómskych osád a náboženských slávností, ktoré môžeme chápať najmä v zmysle cielenej terapie umením s cieľom pozorovania a archivovania. Táto juxtapozičná definícia významu má za cieľ viaceré "opatrenia", podobne ako viera v ľudskosť a pomoci blížnemu. 

Prezentovaný výber fotografií nás vedie k úvahe o Sedlákovej tvorbe ako o ceste od plnosťou prekypujúcej morfologickej hry k subtílnej a vyabstrahovanej filozofickej čistote mysle. Totiž schopnosť vidieť a cítiť môže byť pre umelca výzvou i prekliatím zároveň, je to prelínanie koherentnej introspekcie, k duchovnému životu a hľadania pravdivosti, podstaty "všetkého", čo je nám počas života čiastočne skryté.                                                                              Petra Cepková

Franciska LEGÁT / HU  (1997, Budapešť, Maďarsko)

V roku 2024 ukončila na Univerzite výtvarných umení Moholy-Nagy magisterské štúdium v odbore Fotografia. Strávila semester v Nemecku na HSBI Bielefeld a v Holandsku na HKU v Utrechte. Ako umelkyňa sa zaoberá predovšetkým spoločenskými otázkami, ktoré majú významný vplyv na jej život. Absurdita a akýsi svojrázny čierny humor zohrávajú v jej dielach dôležitú úlohu. Jej fotografie sú väčšinou inscenované, ale pomocou nezvyčajného dokumentárneho prístupu je jej cieľom rozostriť hranicu medzi fikciou a realitou.

Vybrané výstavy

2023 - "Rozličné svety" – skupinová výstava, kino Siska, Ljubljana
2023 - "Melanchólia slobody" – samostatná prehliadka, Galéria Foton, Budapešť)
2023 - "Čerstvé mäso"- Budapest Photo Festival, skupinová výstava, K6 Gallery, Budapešť)
2023 - Belgrade Photo New Talents - Heritage House, Belehrad
2023 - "Osobné" - skupinová výstava, KVOST/EEP Berlin, Galéria KVOST, Berlín
2023 - "Predefinovaná sloboda" - Rotterdam Photo, Willemsplein 85, Rotterdam
2023 - "Vlasť volá" - skupinová výstava, Múzeum Koszta József, Szentes
2022 - "Človek mieni" - skupinová výstava, Galéria MyMuseum, Budapešť
2022 - OFF Bratislava, - OFF Libris sekcia fotokníh, Bratislava
2022 - "Oxitocín" - FFS výstava nových členov, Galéria Foton, Budapešť
2022 - "Divadlo snov" - BredaPhoto 10. ročník, Backer & Rueb, Breda
2022 - "Vitamín-A" - TOBE/MOME skupinová výstava, Galéria TOBE, Budapešť

Witold KRASSOWSKI / PL

študoval lingvistiku na Varšavskej univerzite a na Université de Paris III, Sorbonne Nouvelle. Doktorát z fotografie získal na Fakulte rozhlasu a televízie Sliezskej univerzity v Katoviciach a neskôr sa habilitoval na Akadémii výtvarných umení vo Varšave na katedre mediálnych umení.

Veľmi skoro sa jeho fotografická záľuba stala jeho kariérou. Jeho fotografické práce boli hojne publikované v rôznych médiách po celej Európe. Získal cenu World Press Photo (dvakrát) a bol členom poroty tejto súťaže. V roku 2007 získal cenu Medzinárodnej konfederácie Červeného kríža. Ocenenia získal aj v ďalších fotografických súťažiach v Poľsku, Veľkej Británii a Iráne. Svoje práce prezentoval v Londýne (Photographers' Gallery), Kyjeve, Chicagu a Moskve (MAMM, 2019). Zúčastnil sa medzinárodných projektov a festivalov: Hope Project, Inferno-Paradiso Project, Behind Walls Noorderlicht Photofestival, London Street Photography Festival. Doteraz vydal päť kníh: Visages de l'Est, 1991, After-Images of Poland, 2009, Grand Finale, 2011, I Am Still Afraid of Screams, 2017 a Sackcloth and Ashes, 2020.

V súčasnosti vedie kurz spoločenskej fotografie na Akadémii výtvarných umení vo Varšave.

Ivan KOVÁČ / SK

O mne: Narodený v Košiciach 1960. Po vysokej škole som chodil na Inštitút tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave /ITF v Opave. Skončil som asi v 1991. Fotím každodenný život taký, aký ho vidím. O mojich fotografiách by mal napísať asi niekto iný. V r 1990 mi Helenka Košútová napísala:

"...o tom i ocenenia na kolektívnych výstavách. Pohybuje sa prevažne v oblasti reportážnej fotografie. Zobrazuje to, čo vidí okolo seba, čo púta jeho pozornosť. Riadi sa vlastným špecifickým videním. Konfrontuje človeka a prostredie. Vďaka talentu a neobyčajnému postrehu zachytiť neopakovateľné, vďaka filozofujúcemu a psychologizujúcemu náhľadu na život vytvoril celú škálu perfektne zvládnutých fotografií, podfarbených ľahkým zhovievavým humorom. Je to tvorba sympatická, programovaná a naproste svieža, obohacujúca našu slovenskú fotografiu."

Košútová E.

Vítězslav KREJČÍ / CZ

"Vítězslav Krejčí predstavuje úplne iný prístup k aktu tvorenia. Ponorenie do samotného média fotografie, experiment s vizuálnou aj chemickou zložkou z neho robia veľkého hľadača jedinečnosti a zároveň toho, čo je nadčasové. Vo fotografovom laboratóriu vzniká svetlohra pohybov a utekajúcej prítomnosti. Krejčí je fotograf fenomenologického založenia. Nezaujíma ho, čo sa ukazuje, ale čo sa vyjavuje v okamihoch medzi žmurknutím oka, počas úderu srdca a vo chvíľach prebúdzania.

Magická tieňohra má rysy divadla foriem, v ktorom sa zjavuje očakávané v nepredvídateľnej podobe. Tieto diela sú metaforou našej existenciálnej a duchovnej neukotvenosti. Nezodpovedajú otázky, skôr ich kladú, vykonávajú nás bludiskom, nechávajú nás hľadať brány a časopriestorové portály v nádeji, že naša cesta je via lucis – cesta svetla."

(Martina Vítková, historička umenia a kurátorka výstav, 2013)

Krajčího citlivý mozog ovláda jemná duša. Táto šťastná súvislosť – od srdca daná – prenáša obraz do imaginárneho sveta bez hraníc. Jeho fotografie sú dialógom tvarov, rozmeru a hľadania. Sú predovšetkým platnosťou možného. Krajčír je virtuálny kúzelník. Často mi pripomína vianočný rituál liatia olova. Odlejeme a hľadáme príbuznosť tvaru a oznámenia. Krajčír je prostredníkom hľadania a nachádzania."

(Pavel Rejtar, fotograf a básnik, 2000)